31.12.2016
Silvestrovský výstup na Kojšovskú hoľu
popis: reportáž.
15.9.2015
Túra chodníkom škriatka Mikluša
popis: reportáž.
20.6. – 29.6.2014
Cyklovýprava do Špindlerovho mlyna
popis: reportáž.
fotoalbum
31.8. – 5.9.2013
POĽSKO – BIESZCZADY
popis: reportáž.
27.8.2013
Veľká Javorina
popis: reportáž.
fotoalbum
29.-30.9.2012
Klubový deň vo Vlachove
popis: reportáž.
fotoalbum
1.7.-7.8.2012
Paneurópska cyklotrasa PARÍŽ - PRAHA
popis: reportáž.
fotoalbum
30.6. - 6.7.2012
Dunaj 2012
popis: reportáž.
fotoalbum
23.6.2012
K prameňu Hornádu a na Kráľovu hoľu
popis: reportáž.
fotoalbum
28.4.2012
Výstup na Tŕstie
popis: reportáž.
23.6. – 26.6.2011
Od prameňa Ipľa po sútok Ipľa a Dunaja
popis: reportáž.
fotoalbum 1. etapa
fotoalbum 2. etapa
fotoalbum 3. etapa
26.3.2011
Výstup na Šľuchtu
popis: reportáž.
fotoalbum
19.3.2011
Drienková skala
popis: reportáž.
fotoalbum
január - marec 2011
Zimný prechod roklinami Slovenského raja
popis: reportáž.
fotoalbum
14.- 15.8.2010
Na bicykloch do EGERU
popis: reportáž.
fotoalbum
2.- 5.7.2010
Na bicykloch okolo Poľany
popis: Prečítajte si zaujímavú reportáž.
fotoalbum
29.5.2010
47. ročník stretnutia čitateľov časopisu Krásy Slovenska
popis: Tradičné májové stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska sa konalo 29.5.2010 na vrchu Šimonka v Slanských vrchoch neďaleko Prešova. Organizátorom 47. ročníka bola sekcia pešej turistiky KST, redakcia časopisu KS, Regionálna rada KST Prešov a obec Zlatá Baňa. Hviezdicový výstup bolo možné absolvovať zo šiestich smerov: zo Zlatej Bane po zelenej alebo modrej tur. značke, z Hermanoviec po zelenej alebo modrej, zo Zamutova a Červenice. No prišli aj turisti z Hanušoviec. Naša malá skupinka sa rozhodla absolvovať menej známu, ale na históriu bohatú trasu po modrej značke z Červenice, ktorá leží v doline Oľšava v Slanských vrchoch. V katastri tejto obce sa nachádzajú Dubnícké opálové bane, známe po celom svete už od konca 16. storočia pre drahý opál. Je možné, že tu opál ťažili už počas rímskej doby. Dubnický drahý opál si zvlášť obľúbili členovia rodiny cisára Napoleona. Cisárovná Jozefína nosila najslávnejší opál Oheň trójsky. Najväčší opál menom Harlekýn našli v roku 1775 na dne potoka v osade Dubník. Vážil 600 gramov, dnes je v prírodovednom múzeu vo Viedni. Dubnícke opálové bane až do objavenia nálezísk opálu v Mexiku a Austrálii v 19. storočí, boli jedinou ťažebnou lokalitou na svete. Pre nerentabilnosť ťažbu ukončili v roku 1922. Ich zlatý vek dnes pripomína iba zrekonštruovaný vchod do štôlne Jozef, okolo ktorej sme prechádzali. Po opustení spojnice Červenica – Zl. Baňa sme po miernom stúpaní dosiahli starú banskú osadu Dubník. V minulosti ju obývali baníci pracujúci v neďalekých opálových baniach, brusiči opálov a banskí úradníci. S úpadkom ťažby opálov na začiatku 20. storočia sa osada prakticky vyľudnila. Dnes je v osade už len jediný pôvodný dom, ktorý používajú lesníci ako hospodársku budovu. V roku 1990 bola zbúraná aj pôvodná brúsiareň opálov. V tesnej blízkosti osady sú stopy po starej banskej činnosti a náučný chodník vybudovaný nadáciou Dubnických opálových baní. Trasa ďalej viedla popri pamätníku – monolitu rodiny Goldschmidtovej, prekročila asfaltovú cestu do Zámutova a pokračovala až k smerovníku Za Dubníkom. Tu sme sa napojili na červenú značku, prichádzajúcu od Makovice. Po 3 hod. sme dosiahli Grimov laz a po krátkom stúpaní náš cieľ, Šimonku (1092 m) – najvyšší bod Slanských vrchov. Samotný vrchol patrí do národnej prírodnej rezervácie Šimonka, vyhlásenej v roku 1950 s výmerou 33,5 ha. Rezervácia predstavuje ukážku lesných fytocenóz miestami pralesovitého charakteru s andezitovými sutinami. Z vrcholu bolo vidno Bodoň, Vyšnú Opatovú, Kráľovú, Zlatú Baňu, Sigord, Nad Rematovou, Čiernu horu, Tri chotáre, Oblík, údolie Obrov, obec Hermanovce. Ale za pekného počasia vidno aj Nízke a Vysoké Tatry. Po návrate späť na Grimov laz sme si o 11.00 hod. vypočuli príhovor predsedu KST, Ing.Herchla. Väčšina z asi 650 prezentovaných účastníkov potom zišla do obce Zlatá Baňa, kde akcia pokračovala kultúrnym programom. Obec sa nachádza v severovýchodnej časti Slanských vrchov, na sútoku potokov Delňa, Jozefka a „Rakuvpotok“. Zlatá Baňa, ktorej stred leží v nadmorskej výške 585 m, vznikla v chotári obce Lesíček v 2. polovici 18. storočia. Neúspešné pokusy o ťažbu zlata v rokoch 1730 – 1861 sa skončili vybudovaním podniku na ťažbu hliny a výrobu kachieľ, ktoré boli známe v celom Rakúsko - Uhorsku. Pokračovaním baníckej činnosti bola ťažba antimónu a drahého opálu. V centre obce sa vyníma technická pamiatka postavená v rokoch 1819-1821 – KLAUZÚRA – priehradný múr bývalej umelej priehrady, ktorý slúžil na zadržanie vody, za účelom splavovania dreva do Solivaru. V roku 2008 otvorili „Lesný cykloturistický náučný chodník Sigord“.
Editor časopisu Krásy Slovenska, pán Kollár: „Budúci rok chystáme oslavy 90.výročia vzniku časopisu (1. číslo vyšlo v januári 1921). Pri príležitosti tohoto jubilea pripravujeme prvé zimné stretnutie čitateľov, vo Vysokých Tatrách na chate pri Zelenom plese. Ďaľšie, 48. stretnutie bude posledný víkend v máji 2011 na strednom Slovensku, Orave. Dolnokubínski organizátori majú 2 alternatívy, Kubínsku hoľu alebo Pilsko. V roku 2012 by to malo byť na Vtáčniku, na pomedzí západného a stredného Slovenska“.
Š. Demko
28.- 31.1.2010
6. MZZT a SZZT v Bielsko-Bialej, Poľsko
popis: Po celojanuárovom absentovaní snehu sa s malou dušičkou vybralo 9 „víkenďákov“ do zasneženého Poľska na medzinárodný zimný zraz turistov. Náš zberný autobus cestou pribral priateľov v Prešove, Hermanovciach, Sabinove a Lipanoch. Krátky otvárací program sa konal netradične už o 16.30. Predseda KST, p.Herchl, zároveň otvoril aj 44. slovenský zimný zraz. Už za tmy sme sa rozvážali na 4 rôzne ubytovacie miesta, značne vzdialené od seba. Jedna skupina sa dokonca vyviezla kabínkovou lanovkou na horskú chatu na Szyndielni. My sme boli ubytovaní v Skiparku Bystra Krakowska. Celé 2 dni posnežovalo, fúkalo, na trasách bolo miestami až 25 cm nového snehu. Preto v prvý deň dve tretiny trasy na 800 m prevýšení bolo potrebné prešľapávať a v hmle hľadať na hrebeni trasu. Naši členovia sa aj teraz veľmi aktívne striedali na čele vyše 100 členného pelotónu. Asi 20 km dĺžka viedla z Ostrého, cez Malinowsku Skalu, chatu Skrzyczne späť do Ostreho. Do cieľa sme dolyžovali až pri svite mesiaca v splne. Ďalší deň ráno bol taký víchor, až sme sa obávali, či organizátori nezrušia akciu. Štart bol v Bielsko-Biala Wapienici. 600m stúpaním sme dosiahli chaty Szyndzielnia a Klimczok. Odtiaľ sme zlyžovali priamo k ubytovni. Večer na vyhodnotení sme za najsympatickejší klub zo Slovenska dostali od organizátorov sošku bežkára a obrazové publikácie Beskýd. Priamo v ubytovni sme zorganizovali tradičný papučový bál. Celkovo nás na zraze bolo cez 400 turistov, z toho zo SR plná polovica. Za znepokojivých správ o kalamite v KE sme spokojní opúšťali ďalší zimný zraz. Dovidenia o rok na ďalšom, pravdepodobne v Starej Ľubovni. Š.Demko
fotoalbum
1.- 6.7.2009
Poloniny
popis: Prečítajte si zaujímavú reportáž.
fotoalbum
júl - august 2009
Bicyklom cez Julské Alpy k Jadranu
popis: Prečítajte si zaujímavú reportáž.
fotoalbum
19.6. - 21.6.2009
Ukrajina 4
popis: Podkarpatskú Rus, lebo Zakarpatskú Ukrajinu, sme za posledné roky navštívili už štvrtý krát. Región na východ od našej hranice je okrem lacných nákupov na trhoch v Užhorode pre Slovákov zvyčajne veľkou neznámou. Ukrajinské Karpaty, ktoré sú súčasťou Východných Karpát pritom ponúkajú veľké možnosti na turistiku pre skutočných milovníkov
hôr, kde čas akoby nadlho zaspal. Našimi predošlými cieľmi boli polonina Runa,
geografický stred Európy, najvyšší vrch Ukrajiny – Hoverla, Solotvina, hrad Palanok
a polonina Krásna. Hrebeňové prechody a výstupy dodnes patria k nezabudnuteľným
zážitkom. Preto sme sa rozhodli v mapovaní Karpatského oblúka pokračovať aj v tomto roku.
Prvý deň sme za nádherného počasia nastúpali 1200 výškových metrov, aby sme na polonine Ostrá dosiahli Ostrú (1405 m). Nádherné pohľady na poloninu Runa, slovenské Poloniny s Kremencom, poľské Bieszcsady a Verchovinu. Túru sme po 6,5 hod. ukončili v Paškivci.
Druhý deň bol zameraný na jednu z najkrajších polonín – Boržavu. Ako na celom Zakarpatí, ani tu neexistujú turistické značky. Vrcholové partie sú holé a nezriedka sa využívajú ako pastviny. Najvýznamnejším mestom oblasti je Volovec. Už za zhoršeného počasia sme od lyžiarskeho strediska Pilipec navštívili významný vodopád Šipot. Po opätovnom prekonaní výškových 1200 m sme dosiahli hlavný hrebeň Boržavy a vystúpili na Velikij Verch (1598 m). Po hrebeni sme ešte došli na Plaj (1334 m) s meteorologickou stanicou, pod ktorou sa nachádza pozostatok po bývalej horskej chate.
Posledný deň sme venovali Bukovskej polonine, ktorá je podcelkom Východných Beskýd. 800 metrovým prevýšením sme vystúpali na najvyšší vrchol Pikuj (1408 m), kde stojí veľká betónová pyramída. Hrebeň tejto poloniny je bez väčších výškových
rozdielov, pričom prechod medzi pásmom lesa a vrcholových holín je veľmi ostrý.
Obávané hraničné prechody sa nám podarilo absolvovať za 1,5 a 1,75 hod.
Vedúci zájazdu : Š.Demko
fotoalbum/1
fotoalbum/2
fotoalbum/3
7.3.2009
Litmanová
popis: Už tradične, okolo MDŽ, zvykneme organizovať autobusový lyžiarsky zájazd do Litmanovej. Nie inak tomu bolo aj tento rok, hoci po viacdňových dažďoch sme tam šli s veľkými obavami o sneh. Obec s 638 obyvateľmi, leží v nadmorskej výške 679 m n.m., v údolí medzi kopcami Pidomok, Marcinová a Zajacová skala, v Ľubovnianskej vrchovine. Asi 10 - členná skupina turistov sa od nás odčlenila už v Starej Ľubovni, aby pod hradom začala svoju pešiu túru. Po červenej zn. vystúpili na Oslí vrch, po žltej prekročili v sedle Vabec štátnu cestu a po modrej došli k Čertovej skale. Ďalej pokračovali neznačenými cestami pod Medvedelicu, pútnické miesto Zvir a po Duchovnej doline do Litmanovej. Odkedy sa na Zvire 5. augusta 1990 zjavila Panna Mária trom deťom, ubehlo už veľa rokov. Pred vyše rokom tam postavili krásny kostol, asfaltovú cestu, iba nadšenie veriacich i údiv zvedavcov už opadol. Kúsok od parkoviska autobusu sa nachádza lyžiarske stredisko Ski Comp Fakľovka, kde bola možnosť pre zjazdárov. Väčšina však využila snehové podmienky a obula si bežky. Litmanová nesklamala ani tento rok. Trasa sa začala už pri vlekoch, odkiaľ sme pokračovali na hraničný hrebeň do sedla Rozdiel. Počas výstupu sme si overili svoju šikovnosť na prekonanie 2 potokov. Po slovensko - poľskom pohraničí sme pokračovali až na najvyšší bod Eliášovku 1023,4 m a späť. Nabehali sme do 20 km s prevýšením cca 480 m. Kým dole ráno mrholilo, asi od 11.hod. sme lyžovali už pri jemnom snežení. Po športovom vyžití väčšina prijala pozvanie na občerstvenie od našej členky Magdy, ktorej aj touto cestou vyjadrujeme obrovskú vďaku.
Demko
fotoalbum
29.1 -1.2.2009
43. Slovenský zimný zraz turistov
popis: Keďže posledné dni pred zrazom nastalo oteplenie a výdatne pršalo, nikto už neveril, že si na zraze zabežká. No náhle sneženie zo stredy na štvrtok výdatne zasiahlo aj mesto Prešov a okolie a tak si všetkých 1852 turistov mohlo užiť vyše 20 cm kvalitného prašanu. Medzi účastníkmi nechýbalo ani 30 našich členov, 58 turistov prišlo z Čiech a 5-ti z Poľska. Lyžiarske trasy viedli cez Slanské vrchy, pohorie Čergov a Branisko-Bachureň-Lipany. Pešiaci navštívili Šarišský, Kapušiansky a Zbojnícky hrad, Šimonku, Kvašnú vodu a Dubnické opálové bane. Na veľmi ťažkej lyžiarskej trase čergovským hrebeňom, žiaľ, zahynul turista z Letanoviec. V cieli väčšiny lyž. trás vládla veselá nálada s ľudovou hudbou a občerstvením. Organizátorom patrí vďaka aj za kvalitné značenie. Tradičný papučový bál sa po mnohých rokoch konečne konal v priestoroch, kde sa turisti nemačkali jeden na druhého. Už teraz môžeme povedať : Nech žije 44. Slovenský zimný zraz turistov v Oravskej Lesnej !, ktorý sa uskutoční 4.-7.2.2010.
Demko
fotoalbum
15.11.2008
Na východ od Raja II
vedúci: Š. Demko
popis: Po roku sme opäť navštívili východnú časť n.p. Slovenský raj, oblasť, kde typické krajinárske prvky ( rokliny, vodopády, rebríky ... ) absentujú. O to väčšia bola naša radosť z malebných zákutí v tichých a hlbokých lesoch s vrcholovými lúkami, ktoré nám pri peknom počasí poskytli netušené výhľady. Trasu sme začali v sedle Grajnár (1087,6 m), ktorý leží medzi Malou Knolou a Javorom. Prechádza ním tzv. Gotická cesta, ktorá je prvou tematickou trasou svojho druhu na území celého Slovenska. Nájdeme tu aj pamätník obetiam leteckého nešťastia a rozpadávajúci sa bývalý motorest Javor. Po žltej značke sme sa dostali na náš prvý vrchol – Ferdinandku. V celom okolí sa nachádzajú bežecké trate, v minulosti aj udržiavané. Po ďalšom stúpaní dosahujeme náš dnešný najvyšší bod – Pálenicu (1114,8 m). Ponad údolnú hmlu vidíme Bukovec, Branisko, Levočské vrchy, netradičné pohľady na V.Tatry, Kráľovú hoľu a samozrejme kopce Slov.raja. Z Pálenice klesáme cez Buchvald do Hnilčíka s počtom obyvateľov 521. Stáročia tu prekvitalo baníctvo, no po roku 1989 zanikla aj posledná baňa na Novej štôlni. Lyžiarov poteší umelé zasnežovanie zjazdoviek Mraznica na konci obce. Z Hnilčíka sme sa cez Ráztoky presunuli po zelenej zn. späť do sedla Grajnár a odtiaľ pokračovali až do Hnilca (669 m), kde nás čakal bus. Celkove trasa merala 22 km, s prevýšením 700 m a klesaním 1110 m. Slovenský raj sa svojimi výnimočnými prírodnými krásami zaraďuje k najkrajším národným parkom v Strednej Európe, preto sa sem určite budeme ešte často vracať.
Demko
fotoalbum
18. - 27.7.2008
Vivat Dolomity 2008
vedúci: Š. Demko
popis: 18.7.08 - piatok
Odchod 40-tich účastníkov zájazdu Vivat Dolomity 2008 z Košíc o 16.20 autobusom Volvo. Okrem košických turistov sú medzi nami aj priatelia z KST Skoba – Vyšný Medzev a Prakoviec. Trasa viedla cez Budapest, Salzburg, Bruck, Grossglockner Hochalpenstrasse, Lienz, Bruneck, Bolzano, Cles do Cassany pri Male, kde sme dorazili 19.7.08 o 18.20 hod.

19.7.08 - sobota
Cestou do Talianska sme v Rakúsku prekonali busom najznámejšiu alpskú cestu cez Národný park Vysoké Taury. Prvá zastávka bola v skorých ranných hodinách na Fuscher Torl, odkiaľ sme pešo vystúpili na Edelweiss-Spitze (2571 m) – najvyšší bod tejto vysokohorskej cesty. Po prekonaní priesmyku Hochtor, posvätného miesta Keltov, starovekej obchodnej cesty Keltov, Rimanov a Saumov, bola druhá zastávka na Kaiser-Franz-Josefs Hohe. Tu, pod Grossglocknerom (3798 m), najvyšším štítom Rakúska, sa nachádza Pasterze – najdlhší ľadovec východných Álp. Centrum pre návštevníkov: vyhliadka, výstavy, kino, panoramatická sála, rozhľadňa, výťah na ľadovec. Po ceste Gamsqrubenweg sme si urobili prechádzku cez 6 banských chodieb ponad chatu až k vodopádom. Po príchode do Val di Sole – Cassana, ubytovanie v penzione, odkiaľ každý deň budeme odchádzať za dobrodružstvom. Večer zoznámenie sa účastníkov navzájom.

20.7.08 - nedeľa
Udolie Val di Sole zvierajú masívy Brenta, Adamello a Presanella a skupina Ortler-Cevedale, v ktorých sa nachádza 50 štítov nad 3000 m. Našim prvým cieľom je návšteva Národného parku Stelvio, ktorý je súčasťou Ortler-Cevedale masívu. Vychádzame z kúpeľov Fonti di Rabbi (kam v minulosti chodievala aj Mária Terézia) a cez Val di Rabbi prichádzame k infocentru Coler. Dolinou Val Saent popri chate Fontanino k dvom vodopádom. Cez salaš Malga Pra di Saent, další vodopád až k chate Silvio Dorigoni (2436 m). Zostup cez chatku Campisol popri stáročných smrekovcoch až k busu. Učelom dnešného dňa bolo rozhýbať sa a spoznať systém tunajšieho turistického značenia.

21.-24.7.08 - pondelok – štvrtok
Ďalšie 4 dni sme pôsobili v Národných parkoch Adamello – Brenta. Prirodzeným spôsobom sa vytvorili menšie skupiny podľa náročnosti trás a kapacity bivaku. Východzím miestom bola Madonna di Campiglio.
Trasa Adamello:
Lanovkou k plesu Lago Pradalago. Odtiaľ cez vrchol Mont. Zeledria a sústavu malebných plies Lago Serodoli a Lago di Nambino dole. Trasa cez vrchol pozostávala z našich prvých krátkych ľahkých ferát, istených úsekov s reťazou či krátkymi rebríkmi. Plesá sú najkrajšie v nižších polohách v zelenom pásme. Dolné Lago leží pri chate s možnosťou občerstvenia.
Trasa s bivakom:
Lanovkou do sedla Groste. Po feratách Dolomity Brenta s bivakom pod hrebeňom v útulni v spacákoch. Trasou Sentiero Vidi popod Pietra Grande do sedla Bocchetta dei Tre Sassi (2614m). Odtiaľ cez sedlo Passo Val Gelada popod Sasso Alto na štít Cima Sassara (2894 m) k veľkému železnému krížu. Konečne dole pod hrebeň na bivakovaciu búdu Bivacco Fratelli Bonvecchio (2790 m). V útulni sú prične pre 7 ľudí, s matracami, dekami. Papuče. Poriadok a čisto. Krásne výhľady na okolité horstvá. Zima. Pri západe slnka sme zažili vidmo. Spať sa šlo po zotmení. Ráno mláčka zamrznutá na kosť. Aj nabrať sneh na čaj bol problém. Ukázalo sa, že druhý deň je o poznanie náročnejší aj čo do lezenia, dĺžky trasy, nekonečného zostupu do Male. Stádo 25 kamzíkov, svište ani nepočítame. Trasa vedie cez Cimu Paradiso, Rocca, del Vento, Benon, pod Sasso Rosso. Tu sme odbočili k druhému bivaku, aby sme v zápätí prudko stúpali na Cima Nana (2572 m). Zo sedla P.della Forcola potom už iba 3 hod. klesania do Male, kde sme túru skončili o 16.30 hod. Bola to akcia s veľkým ruksakom, prilbou a ferátovým setom, náročná ale plná neopakovateľných dojmov. Túto dvojdňovku absolvovali 3 skupiny s odchodom vždy o deň pozdejšie.
fotoalbum Pod Grossglocknerom - Rakúsko/ 19.7.2008
fotoalbum Na chatu Dorigoni - Rakúsko/ 20.7.2008